„Nesieme Morenu, v oleji smaženú.
Kde ju zanesieme, keď sami nevieme?
Na richtároch vráta, tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.
Richtár, keď ju zočí, svet sa s ním zatočí.
Povie, to je krása, dá nám celô prasa.
Nesieme Morenu…“
Týždeň pred Kvetnou nedeľou patrí v ľudových zvykoch tzv. Smrtnej nedeli. Nazvali ju podľa vynášania smrtky, ktorá má v jednotlivých oblastiach Slovenska rôzne mená: od tradičného Morena cez Marmuriena alebo Marmariena na Liptove až po Barborenu na Spiši. Tento zvyk vznikol na základe predstáv našich predkov, že zimu treba premôcť. Táto túžba sa spájala s prebúdzaním prírody. Morena symbolizovala zlé vlastnosti zimy, choroby a rôzne neduhy, príznačné pre chladné obdobie. Vynášanie Moreny (14 dní pred Veľkou nocou) malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovuoživenie prírody.
Túto tradičnú ľudovú zvyklosť sme sa pokúsili oživiť aj my. V piatok,19.3., sme sa zišli pred školou, aby sme spoločne „vyniesli zimu z chotára“. Najskôr sme si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom sme sa za spevu všetkých detí pobrali k Váhu. V nesení Moreny sme sa spravodlivo striedali. Naše vinše a piesne sa niesli celou Ilavou. Mnohí nás pristavovali, mávali nám a tešili sa spolu s nami, že vláda zimy už končí a opäť sa k nám vrátia teplé a slnečné dni. Počasie nám prialo, akoby vedelo, že mráz a chlad konečne stráca svoju moc. Pri Váhu sme Morene poslednýkrát zaspievali, podľa textu piesne sme ju poliali olejom, zapálili a hodili čo najďalej od brehu. Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do Čierneho mora. Ešte dlho musela počuť náš spev, ktorým sme vyjadrovali svoju radosť nad tým, že spolu s ňou od nás odchádzajú aj studené sychravé dni. Teraz sme už pripravení na príchod jari a oslavu veľkonočných sviatkov / naše video /.
Predzvesťou Veľkej noci sú každoročné trhy ľudových remesiel.Aj tento rok nás v Dome kultúry v Ilave čakali voňavé medovníčky, barančeky, výrobky z prútia, dreva, či veľký výber kraslíc a keramiky. Mali sme možnosť obdivovať šikovné ruky majstrov ľudového remesla, či sami sa zapojiť do tvorivých dielní. Veď kto by si nechcel domov odniesť vlastnoručne vyrobený perník, či kraslicu? Zdobenie nám išlo od ruky, radosť bola na nás sa pozerať. Nepovšimnutá nezostala ani ochutnávka tradičných veľkonočných dobrôt.Rozvoniavali po celej sále, takže aj ten, čo nebol práve hladný, neodolal ich vábeniu. O tom, že veľkonočná kuchyňa bola naozaj bohatá, sa mohol presvedčiť každý, kto sem zavítal. Atmosféru blížiacich sa sviatkov umocňoval veselými melódiami ľudový súbor Laštek. Nakoľko sa tieto trhy stali už v Ilave tradíciou, verím, že aj budúci rok sa budú tešiť takej veľkej návštevnosti ako tento.
Čas letí a my sme sa prehupli v našom projekte "VÝPRAVY ZA VYBRANÝMI SLOVAMI" do druhej polovice. Prevažnú časť vybraných slov sme už spoznali, ale ešte stále máme čo objavovať. Na našich výpravách sme spoznali nielen veľa nových ľudí a vecí, ale najmä jeden druhého. Mnohokrát nás prekvapilo, čo všetko o sebe ešte nevieme. Aké choroby prekonal náš kamarát, ktoré jedlá má rád, o aké zvieratko sa doma stará, čo si želá, o čom sníva, s akými zlozvykmi bojuje, či z čoho má strach ... Ani vo sne by nás nenapadlo, že sa to dozvieme práve pri spoznávaní vybraných slov, z ktorých sme mali zo začiatku i strach - TWINNY č. 5 / obojaká spoluhláska s /. A tu je ďalšie číslo časopisu našich českých kamarátov, v ktorom sa zoznámili s vybranými slovami po obojakej spoluhláske m - ČESKÝ TWINNY č. 3.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára