„...chytil som motýľa - uhynul mi, odtrhol som kvietok - zvädol mi. Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkať rukami, ale iba srdcom.“ G. B. SHAW
V duchu tohto nádherného citátu sa niesol aj tohtoročný Deň Zeme. Opäť sme si pripomenuli dôležitosť ochrany životného prostredia prostredníctvom najrozmanitejších aktivít. Úvodná rozhlasová relácia nás oboznámila s alarmujúcimi údajmi, ktoré ľudstvo vedú do záhuby. S vplyvom kyslých dažďov na našu planétu, s nebezpečným otepľovaním, výrubmi dažďových pralesov či ničivým vplyvom priemyselných odpadov. Aby sme si uvedomili svoju závislosť na cenných daroch, ktoré sú nám prostredníctvom Zeme poskytované, zhotovili sme si mozaiku z plodov Zeme. Boli nimi rôzne druhy ovocia, ktoré nám slúžia nielen ako výdatný zdroj vitamínov, ale i obživy.
Nasledovala práca v skupinách. Už farebne zladení členovia jednotlivých skupín signalizovali, že úlohy družstiev budú tematicky odlišné. Žltí predstavovali Slnko a životodarnú silu slnečnej energie, bieli vzduch, modrí vodu, zelení rastlinnú ríšu a červení zas živočíšnu. Časť detí prišla oblečená v čiernom, lebo symbolizovala odpad a všetky škodlivé látky, ktoré sú jedom pre planétu Zem. Každé družstvo pripravilo pre ostatných žiakov niekoľko úloh tematicky súvisiacich so zameraním skupiny. Počítali sme teplotu Slnka, jeho vzdialenosť od Zeme, rýchlosť, akou rastú stromy, porovnávali sme dĺžku života ohrozených živočíšnych druhov, spotrebu vody v jednotlivých domácnostiach, množstvo vyseparovaného odpadu... Okrem matematicky zameraných úloh sme sa venovali aj zopakovaniu slovných druhov. V básňach o vode sme vyhľadávali podstatné mená a tvorili z nich zdrobneniny. V odborných textoch o vzduchu a jeho zložkách sme zas podčiarkovali prídavné mená a určovali ich gramatické kategórie. Nezabudli sme vyčasovať slovesá separovať, recyklovať, chrániť.
Mnohé z údajov, ktoré sme o našej Zemi vyhľadali v encyklopédiách a na internetových stránkach nám boli podnetom pre napísanie krátkych básní o tom, čo vidí okolo seba dnešný človek, keď sa pozorne poobzerá. Naše básne boli zároveň aj prísľubom nápravy ničivého vplyvu človeka na okolitú krajinu.
VODA
Vidím ryby uhynuté, olej v riekach, potokoch.
Sľubujem, že napravím to, teraz – hneď, nie po rokoch!
ODPAD
Vidím kopy odpadu, skazu, skládky, špinu.
Sľubujem, že onedlho všetky rýchlo zmiznú!
VZDUCH
Vidím stúpať dym z komínov, výfukové plyny, smog.
Sľubujem, že kúpim filtre, splním všetko tento rok!
RASTLINY
Vidím kvety ovädnuté, lesný porast vysychať.
Sľubujem, že sadiť budem, čistiť, chrániť, polievať!
ŽIVOČÍCHY
Vidím zvery uhynuté, kŕdle, čriedy, stáda.
Sľubujem, že v každej svorke narodí sa mláďa.
SLNKO
Vidím dieru ozónovú, topiace sa ľadovce.
Sľubujem, že zachovám ich pre naše deťúrence.
Pokračovali sme ľudovými múdrosťami, v ktorých sa opakovali témy jednotlivých skupín. Nie vždy bolo ľahké vysvetliť ich význam, či doplniť záver niektorých prísloví a porekadiel.
Tému každej skupiny / SLNKO, VODA, VZDUCH, RASTLINY, ŽIVOČÍCHY, ODPAD / sme hľadali aj v slovenských piesňach. Zo začiatku nám stačil repertoár detských či ľudových: Slniečko horúce...Fúkaj, fúkaj, vetríčku...Trávička zelená...U susedov, tam je topoľ...Ja som pán, tulipán...Slniečko sa zobudilo... Potom sme si pomohli aj modernými, kde v každej skupine vládlo Horehronie. Keďže sme neodolali jeho chytľavej melódii a krásnemu textu, hneď sme si ho aj zaspievali.
O ohrozených živočíšnych druhoch a stále pribúdajúcich prírodných katastrofách sme sa viac dozvedeli v prezentácii s názvom POZNAJ A CHRÁŇ. Kto pozorne sledoval nielen množstvo pútavého obrázkového materiálu, ale aj text, nemal problém s odpoveďami v následnom kvíze.
Už tradičnou aktivitou tematicky ladených dní býva tvorba plagátov. Musíte uznať, že tie tohtoročné boli mimoriadne pútavé a nápadité.
Aby sme o význame triedenia odpadu len nerozprávali, vyrazili sme do terénu a zmapovali sme rozmiestnenie nádob na separovaný odpad v našom meste. V separovaní odpadu nie sme žiadnymi nováčikmi. Už dávno vieme, ktorý odpad patrí do žltého, modrého, či zeleného kontajneru.
Keďže sme sa tento rok zapojili do celoslovenskej akcie s názvom "Vyčistime si Slovensko", nielenže sme vyzbierali odpad v blízkom okolí školy, ale sme aj lokalizovali jednu menšiu čiernu skládku v blízkosti záhradkárskej oblasti na Sihoti. Nakoľko sme boli vybavení ochrannými rukavicami a igelitovými vrecami, spoločnými silami sme ju v priebehu dopoludnia aj odstránili.
Dôkazom toho, že ochrana životného prostredia a separovanie odpadu nie sú pre nás len jednorázovou akciou, je celoročný zber Tetrapakov, ktorý na našej škole uskutočňujeme už tretí rok. Niektorým jednotlivcom sa podarilo odovzdať takmer 2000 viacvrstvových obalov! Sme radi, že v zbere nás podporujú nielen rodičia, ale i starí rodičia, susedia, ba aj pani kuchárky zo školskej jedálne.
Zhrnutím všetkých aktivít bolo spoločné dielko, ktorému sme dali názov "KVET ŽIVOTA". Bol to vzácny kvet, ktorého stred tvorila zemeguľa a lupene predstavovali Slnko, vodu, vzduch, rastliny a živočíchy. Každý lupienok farebne podčiarkoval význam jednotlivých zložiek. Medzi pestrými farbami však prebleskovala aj čierna, ktorá symbolizovala koniec, zánik, záhubu. Je to práve odpad, ktorý ničí rastliny, dusí zvieratá, znečisťuje vodu. Dúfam, že keď takýto nezvyčajný kvet budú robiť deti o desať rokov, nebude len čierny.
apríla 29, 2011
apríla 19, 2011
apríl 2011- Zlatý Amos
Tento mesiac bol pre nás mimoriadne náročný, ale zároveň aj výnimočný. Zúčastnili sme sa totiž celoslovenského kola súťaže o najobľúbenejšieho učiteľa s názvom "Zlatý Amos" v Košiciach. A ako sme sa tam dostali? Žiaci poslali prihlášku do tejto ankety so stručným popisom niektorých činností, ktoré sme spolu od prvého ročníka absolvovali. Všetci sa pod ňu podpísali a už sme len čakali, ako to dopadne. Boli sme príjemne prekvapení, keď sme práve na základe tohto príbehu postúpili do semifinále. Cesta ďalej však nebola vôbec ľahká. Za úlohu sme dostali pripraviť voľný program, ktorý musel spĺňať hneď niekoľko kritérií.Aby vystúpenia jednotlivých súťažiacich boli pestré, každý si vyžreboval iný žáner, ktorý mal za úlohu nacvičiť. Nám sa ušiel cestopis.Nakoľko v tomto školskom roku pracujeme na projekte s názvom „SLOVENSKO AKO NA DLANI“, dokázali sme pri jeho spracovaní využiť množstvo informácií, ktoré sme nadobudli na vyučovaní. Celú scénku sme zveršovali a doplnili vlastnými kostýmami a rekvizitami. Ústrednou postavou bol žiak, ktorý dostal od učiteľa za úlohu vymyslieť, kam by mohli s triedou ísť na koncoročný výlet. Keďže ho nič nenapadlo, sadol si k počítaču a pokúsil sa niečo vyhľadať na internetových stránkach. Z monitoru počítača vystupovali rôzne postavy, ktoré ho lákali na zaujímavé miesta.Celá scénka bola zakončená pointou, že sa oplatí prejsť Slovensko celé krížom-krážom, lebo každý kút je niečím zaujímavý. Pracovnú verziu tejto scénky sme zverejnili na www.youtube.com, aby si ju mohli pozrieť organizátori akcie. Upozornili nás, že je príliš dlhá, tak sme museli zopár veršíkov odobrať, aby sme sa vošli do požadovaných dvoch minút. Zo začiatku nás to síce trošku mýlilo, lebo pôvodnú verziu sme mali už niekoľkokrát naskúšanú, ale nakoniec sme to celkom dobre zvládli.
Veľký deň, kedy sa malo rozhodnúť o postupe do finále, pripadol na 14. apríla. Nezačal sa vôbec dobre. Vstávanie o piatej ráno, sychravé počasie, bio 4 a prestupovanie v Žiline nás už na začiatku cesty obrali o všetku energiu.Náladu nám trošku zdvihlo cestovanie poschodovým vlakom a IC rýchlikom, ktoré nás bezpečne dopravili až do Košíc.
Tam nás už čakali dvaja študenti, ktorí nás najskôr zaviedli do ubytovne a potom nám poukazovali nádherné historické centrum tohto mesta.
Keďže sa nám podarilo dostať medzi postupujúcu osmičku súťažiacich, z Košíc sme už toho veľa nevideli. Naše dni vyplnili nácviky, presuny z ubytovne do spoločenského pavilónu a zase len nácviky. V istých chvíľach sme mali pocit, že lepšie by bolo nepostúpiť, lebo slniečko začalo hriať a nám sa žiadalo spoznať toto krásne mesto dôkladnejšie.
Našťastie sa nám podarilo prekonať únavu a dotiahuť naše snaženie do úspešného konca.16. apríla na finálovom galavečeri sme s plným nasadením predviedli svoj program pred početným publikom a mnohými významnými ľuďmi.Aj keď deti boli už unavené, na javisku pôsobili veľmi profesionálne. Vystupovali suverénne, s úsmevom na tvári ako praví herci. Veľkou oporou nám boli i ostatné deti v obecenstve. Aj keď patrili k najmladším účastníkom a sedeli takmer v posledných radoch, povzbudzovali tak oduševnene, že sme ich počuli až na pódium.
V žiadnom prípade sme si netrúfali odhadnúť, komu sa podarí získať prvenstvo. Najmä po tom, keď sme videli vystúpenia ostatných súťažiacich. Ich scénky boli prepracované, nápadité, často spestrené hudbou, tancom, projekciou. Všetko bolo dôkladne naskúšané, doplnené vlastnými rekvizitami či zaujímavými kostýmami. Obdivovali sme tvorivosť, s akou dokázali spracovať učitelia a žiaci jednotlivé žánre / horor, komédia, sci-fi, muzikál, talk-show, western, bájka, zvykoslovie, legenda, rozprávka, detektívka.../. Z vlastnej skúsenosti vieme, že to nebolo vôbec ľahké. O to väčšia bola naša radosť, keď vyhlásili súťažné číslo 7 / pod ktorým sme vystupovali / ako víťazné.
Bol to skvelý pocit! Zmes úžasu a nadšenia , na ktorú by si človek dokázal veľmi rýchlo zvyknúť. A potom to už išlo veľmi rýchlo - kolotoč rozhovorov, fotografovania a presunov.Našťastie sme si pri to všetkom nezabudli vypýtať podpisy od členov skupiny NO NAME, ktorá vypĺňala svojimi piesňami jednotlivé vstupy. Hlavný spevák, Igor Timko, nám dokonca prezradil, že sme boli jeho favoritmi a na pamiatku nám podpísal transparent.
Po víťaznom konci sme si spoločne užívali diskotéku, ktorá nasledovala po programe.
V ten večer sme veru spánku veľa nedali. Dlho do noci sme sa ešte fotografovali so získanou korunkou a žezlom a donekonečna preberali svoje dojmy a zážitky z večera.Verím, že nám tento úžasný deň zostane dlho v pamäti a bude nám pripomínať tieto výnimočné chvíle.
Domov sme síce prišli unavení, ale šťastní, lebo za získanú výhru nás čaká skvelý koncoročný výlet. Teraz nám už zostáva len vymyslieť kam. Veľké ďakujem patrí všetkým rodičom, ktorí nám držali palce, verili nám a od začiatku nás podporovali.Veľmi si to vážime a sme radi, že sme vás nesklamali.Prenos z finále by mal byť onedlho dostupný na www.metoo.sk/amos2011. Viac fotografií na www.zlatyamos.sk.
Veľký deň, kedy sa malo rozhodnúť o postupe do finále, pripadol na 14. apríla. Nezačal sa vôbec dobre. Vstávanie o piatej ráno, sychravé počasie, bio 4 a prestupovanie v Žiline nás už na začiatku cesty obrali o všetku energiu.Náladu nám trošku zdvihlo cestovanie poschodovým vlakom a IC rýchlikom, ktoré nás bezpečne dopravili až do Košíc.
Tam nás už čakali dvaja študenti, ktorí nás najskôr zaviedli do ubytovne a potom nám poukazovali nádherné historické centrum tohto mesta.
Keďže sa nám podarilo dostať medzi postupujúcu osmičku súťažiacich, z Košíc sme už toho veľa nevideli. Naše dni vyplnili nácviky, presuny z ubytovne do spoločenského pavilónu a zase len nácviky. V istých chvíľach sme mali pocit, že lepšie by bolo nepostúpiť, lebo slniečko začalo hriať a nám sa žiadalo spoznať toto krásne mesto dôkladnejšie.
Našťastie sa nám podarilo prekonať únavu a dotiahuť naše snaženie do úspešného konca.16. apríla na finálovom galavečeri sme s plným nasadením predviedli svoj program pred početným publikom a mnohými významnými ľuďmi.Aj keď deti boli už unavené, na javisku pôsobili veľmi profesionálne. Vystupovali suverénne, s úsmevom na tvári ako praví herci. Veľkou oporou nám boli i ostatné deti v obecenstve. Aj keď patrili k najmladším účastníkom a sedeli takmer v posledných radoch, povzbudzovali tak oduševnene, že sme ich počuli až na pódium.
V žiadnom prípade sme si netrúfali odhadnúť, komu sa podarí získať prvenstvo. Najmä po tom, keď sme videli vystúpenia ostatných súťažiacich. Ich scénky boli prepracované, nápadité, často spestrené hudbou, tancom, projekciou. Všetko bolo dôkladne naskúšané, doplnené vlastnými rekvizitami či zaujímavými kostýmami. Obdivovali sme tvorivosť, s akou dokázali spracovať učitelia a žiaci jednotlivé žánre / horor, komédia, sci-fi, muzikál, talk-show, western, bájka, zvykoslovie, legenda, rozprávka, detektívka.../. Z vlastnej skúsenosti vieme, že to nebolo vôbec ľahké. O to väčšia bola naša radosť, keď vyhlásili súťažné číslo 7 / pod ktorým sme vystupovali / ako víťazné.
Bol to skvelý pocit! Zmes úžasu a nadšenia , na ktorú by si človek dokázal veľmi rýchlo zvyknúť. A potom to už išlo veľmi rýchlo - kolotoč rozhovorov, fotografovania a presunov.Našťastie sme si pri to všetkom nezabudli vypýtať podpisy od členov skupiny NO NAME, ktorá vypĺňala svojimi piesňami jednotlivé vstupy. Hlavný spevák, Igor Timko, nám dokonca prezradil, že sme boli jeho favoritmi a na pamiatku nám podpísal transparent.
Po víťaznom konci sme si spoločne užívali diskotéku, ktorá nasledovala po programe.
V ten večer sme veru spánku veľa nedali. Dlho do noci sme sa ešte fotografovali so získanou korunkou a žezlom a donekonečna preberali svoje dojmy a zážitky z večera.Verím, že nám tento úžasný deň zostane dlho v pamäti a bude nám pripomínať tieto výnimočné chvíle.
Domov sme síce prišli unavení, ale šťastní, lebo za získanú výhru nás čaká skvelý koncoročný výlet. Teraz nám už zostáva len vymyslieť kam. Veľké ďakujem patrí všetkým rodičom, ktorí nám držali palce, verili nám a od začiatku nás podporovali.Veľmi si to vážime a sme radi, že sme vás nesklamali.Prenos z finále by mal byť onedlho dostupný na www.metoo.sk/amos2011. Viac fotografií na www.zlatyamos.sk.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)