marec 2010 - Mesiac knihy

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale aj s knihami. V tomto čase sa knihám a čítaniu venuje oveľa viac pozornosti, ako inokedy. Aby nebolo čítanie iba nepríjemnou povinnosťou, ale aj zábavou, pripravili sme pri tejto príležitosti pre deti niekoľko zaujímavých podujatí. Na úvod - ako navodenie tej správnej čitateľskej atmosféry - si každé dieťa malo priniesť svoju obľúbenú knihu a pripraviť krátke rozprávanie o nej. I keď prevládali rozprávkové knihy, našli sa i knihy bájok a encyklopédie. Veľkej obľube sa tešil najmä Smelý zajko a Smelý zajko v Afrike od Jozefa Cígera-Hronského, ktorého si vybrali až tri deti.

V objavovaní krás písaného slova sme pokračovali návštevou predajnej výstavy kníh, ktorá sa uskutočnila v Dome kultúry v Ilave. Knihy nás upútali nielen zaujímavými titulmi a pestrými ilustráciami, ale aj lákavými zľavami. Niektorí neváhali a využili túto príležitosť na zakúpenie nových kníh do svojej domácej knižnice.














Keďže už patríme k skúseným čitateľom, pripravili sme pre našich prváčikov akciu s názvom "Čítanie starších mladším".Doteraz chodili žiaci vyšších ročníkov čítať nám. Teraz sa už považujeme za lepších čitateľov, ktorí dokážu text prečítať nielen správne, ale aj pútavo a s primeranou intonáciou.Myslím, že sa nám podarilo prváčence nielen zaujať, ale aj udržať ich pozornosť po celú dobu čítania.















Na internetových stránkach sme sa dozvedeli, kto všetko sa podieľa na vzniku knihy. Boli sme prekvapení,koľko ľudí upravuje nielen text, ale aj vonkajšiu podobu knihy.Prvotný rukopis musí prejsť veľmi dlhú cestu, kým sa v podobe knihy dostane až k nám, čitateľom.

Novinkou medzi tohtoročnými "knižnými akciami" bolo vytvorenie návrhu na knižnú značku-EX LIBRIS. Musela spĺňať niekoľko základných podmienok. Jednou z nich bol menší formát a nápis Mestská knižnica Ilava. Najvydarenejšie z nich sme poslali do súťaže. Ak by sa nám podarilo s niektorým návrhom uspieť, bol by vyobrazený vo všetkých knihách, ktoré sú v mestskej knižnici. A keďže sú ich stovky, bol by to naozaj veľký úspech.















Aby každá z kníh, ktorú zoberieme do ruky, zostala aj naďalej ako nová, vypracovali sme spoločne niekoľko zásad, ktorými by sme sa mali pri čítaní riadiť. K najdôležitejším patrili: neohýbať rožky, nekrčiť strany, nechytať knihu so špinavými rukami, nejesť nad ňou, neklásť ju na mastné a znečistené miesta...














Veľmi zaujímavou akciou, bola súťaž o najmenšiu, najväčšiu, najnovšiu, najstaršiu, najtenšiu a najhrubšiu knihu. Najzákladnejšou podmienkou bolo to, že do súťaže sme mohli "prihlásiť" len knihy z našich domácich knižníc. Našťastie sme nemuseli všetky priniesť do školy, pretože naše školské aktovky sú aj bez nich dosť ťažké. Doma sme si odmerali ich základné rozmery, v škole sme si ich porovnali a priniesli ich len tie deti, ktoré mali doma "víťazov":
- najmenšia kniha mala rozmery 32mm x 25mm a jej majiteľom je Katka Janíková















- najväčšia kniha mala rozmery 57cm x 40cm a jej majiteľom je Klárka Palčeková




















- najnovšia kniha bola vydaná v roku 2010 a patrí Maťkovi Živčicovi




















- najstaršiu knihu má vo svojej knižnici Maruška Čierniková a je z roku 1903




















- najtenšia kniha má 6 strán a patrí Aďovi Staňovi




















- najhrubšia kniha má 2623 strán a vo svojej knižnici ju majú Maťko Škrátek aj Marek Tamajka














Pri rozprávaní o najobľúbenejšej knihe sme sa dozvedeli, že mnohí z nás si vyberajú knihu najmä podľa jej vonkajšieho obalu a ilustrácií v nej. Preto sme sa aj my pokúsili vytvoriť návrh na taký knižný obal, ktorý by bol svojím spracovaním a farebnosťou natoľko zaujímavý, že by po ňom siahlo každé dieťa.














Medzi marcové akcie venované knihám sme zaradili aj "čitateľskú štafetu". Podobne, ako si športovci v atletickej súťaži podávajú štafetový kolík, tak sme si i my podávali knihu Petra Gajdošíka ZVERINEC NA SIEDMOM POSCHODÍ.Čítali sme ju po odstavcoch a počas hodiny sme sa nejedenkrát prestriedali. Túto knihu sme si vybrali najmä preto, lebo nás onedlho čaká osobné stretnutie s jej autorom. Veľmi sa naň tešíme, pretože všetky texty v tejto knižke boli veľmi veselé, hravé a plné nečakaných situácií.





































Beseda spojená s autogramiádou splnila naše očakávania. Mnohí si z nej okrem podpisu v pamätníku odnášali aj niektorú z najnovších autorových kníh "Pavúčikove dobrodružstvá" alebo "Zvieratko pre Tadeáša". Verím, že sa pri ich čítaní nielen dobre pobavia, ale aj veľa dozvedia o živote a povahových vlastnostiach jednotlivých živočíchov.