apríl 2011- Zlatý Amos

Tento mesiac bol pre nás mimoriadne náročný, ale zároveň aj výnimočný. Zúčastnili sme sa totiž celoslovenského kola súťaže o najobľúbenejšieho učiteľa s názvom "Zlatý Amos" v Košiciach. A ako sme sa tam dostali? Žiaci poslali prihlášku do tejto ankety so stručným popisom niektorých činností, ktoré sme spolu od prvého ročníka absolvovali. Všetci sa pod ňu podpísali a už sme len čakali, ako to dopadne. Boli sme príjemne prekvapení, keď sme práve na základe tohto príbehu postúpili do semifinále. Cesta ďalej však nebola vôbec ľahká. Za úlohu sme dostali pripraviť voľný program, ktorý musel spĺňať hneď niekoľko kritérií.Aby vystúpenia jednotlivých súťažiacich boli pestré, každý si vyžreboval iný žáner, ktorý mal za úlohu nacvičiť. Nám sa ušiel cestopis.Nakoľko v tomto školskom roku pracujeme na projekte s názvom „SLOVENSKO AKO NA DLANI“, dokázali sme pri jeho spracovaní využiť množstvo informácií, ktoré sme nadobudli na vyučovaní. Celú scénku sme zveršovali a doplnili vlastnými kostýmami a rekvizitami. Ústrednou postavou bol žiak, ktorý dostal od učiteľa za úlohu vymyslieť, kam by mohli s triedou ísť na koncoročný výlet. Keďže ho nič nenapadlo, sadol si k počítaču a pokúsil sa niečo vyhľadať na internetových stránkach. Z monitoru počítača vystupovali rôzne postavy, ktoré ho lákali na zaujímavé miesta.Celá scénka bola zakončená pointou, že sa oplatí prejsť Slovensko celé krížom-krážom, lebo každý kút je niečím zaujímavý. Pracovnú verziu tejto scénky sme zverejnili na www.youtube.com, aby si ju mohli pozrieť organizátori akcie. Upozornili nás, že je príliš dlhá, tak sme museli zopár veršíkov odobrať, aby sme sa vošli do požadovaných dvoch minút. Zo začiatku nás to síce trošku mýlilo, lebo pôvodnú verziu sme mali už niekoľkokrát naskúšanú, ale nakoniec sme to celkom dobre zvládli.
Veľký deň, kedy sa malo rozhodnúť o postupe do finále, pripadol na 14. apríla. Nezačal sa vôbec dobre. Vstávanie o piatej ráno, sychravé počasie, bio 4 a prestupovanie v Žiline nás už na začiatku cesty obrali o všetku energiu.Náladu nám trošku zdvihlo cestovanie poschodovým vlakom a IC rýchlikom, ktoré nás bezpečne dopravili až do Košíc.















Tam nás už čakali dvaja študenti, ktorí nás najskôr zaviedli do ubytovne a potom nám poukazovali nádherné historické centrum tohto mesta.

Keďže sa nám podarilo dostať medzi postupujúcu osmičku súťažiacich, z Košíc sme už toho veľa nevideli. Naše dni vyplnili nácviky, presuny z ubytovne do spoločenského pavilónu a zase len nácviky. V istých chvíľach sme mali pocit, že lepšie by bolo nepostúpiť, lebo slniečko začalo hriať a nám sa žiadalo spoznať toto krásne mesto dôkladnejšie.
















Našťastie sa nám podarilo prekonať únavu a dotiahuť naše snaženie do úspešného konca.16. apríla na finálovom galavečeri sme s plným nasadením predviedli svoj program pred početným publikom a mnohými významnými ľuďmi.Aj keď deti boli už unavené, na javisku pôsobili veľmi profesionálne. Vystupovali suverénne, s úsmevom na tvári ako praví herci. Veľkou oporou nám boli i ostatné deti v obecenstve. Aj keď patrili k najmladším účastníkom a sedeli takmer v posledných radoch, povzbudzovali tak oduševnene, že sme ich počuli až na pódium.












V žiadnom prípade sme si netrúfali odhadnúť, komu sa podarí získať prvenstvo. Najmä po tom, keď sme videli vystúpenia ostatných súťažiacich. Ich scénky boli prepracované, nápadité, často spestrené hudbou, tancom, projekciou. Všetko bolo dôkladne naskúšané, doplnené vlastnými rekvizitami či zaujímavými kostýmami. Obdivovali sme tvorivosť, s akou dokázali spracovať učitelia a žiaci jednotlivé žánre / horor, komédia, sci-fi, muzikál, talk-show, western, bájka, zvykoslovie, legenda, rozprávka, detektívka.../. Z vlastnej skúsenosti vieme, že to nebolo vôbec ľahké. O to väčšia bola naša radosť, keď vyhlásili súťažné číslo 7 / pod ktorým sme vystupovali / ako víťazné.
Bol to skvelý pocit! Zmes úžasu a nadšenia , na ktorú by si človek dokázal veľmi rýchlo zvyknúť. A potom to už išlo veľmi rýchlo - kolotoč rozhovorov, fotografovania a presunov.Našťastie sme si pri to všetkom nezabudli vypýtať podpisy od členov skupiny NO NAME, ktorá vypĺňala svojimi piesňami jednotlivé vstupy. Hlavný spevák, Igor Timko, nám dokonca prezradil, že sme boli jeho favoritmi a na pamiatku nám podpísal transparent.













Po víťaznom konci sme si spoločne užívali diskotéku, ktorá nasledovala po programe.















V ten večer sme veru spánku veľa nedali. Dlho do noci sme sa ešte fotografovali so získanou korunkou a žezlom a donekonečna preberali svoje dojmy a zážitky z večera.Verím, že nám tento úžasný deň zostane dlho v pamäti a bude nám pripomínať tieto výnimočné chvíle.

Domov sme síce prišli unavení, ale šťastní, lebo za získanú výhru nás čaká skvelý koncoročný výlet. Teraz nám už zostáva len vymyslieť kam. Veľké ďakujem patrí všetkým rodičom, ktorí nám držali palce, verili nám a od začiatku nás podporovali.Veľmi si to vážime a sme radi, že sme vás nesklamali.Prenos z finále by mal byť onedlho dostupný na www.metoo.sk/amos2011. Viac fotografií na www.zlatyamos.sk.