marec 2010 - prichádza jar

„Nesieme Morenu, v oleji smaženú.
Kde ju zanesieme, keď sami nevieme?
Na richtároch vráta, tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.
Richtár, keď ju zočí, svet sa s ním zatočí.
Povie, to je krása, dá nám celô prasa.
Nesieme Morenu…“
Týždeň pred Kvetnou nedeľou patrí v ľudových zvykoch tzv. Smrtnej nedeli. Nazvali ju podľa vynášania smrtky, ktorá má v jednotlivých oblastiach Slovenska rôzne mená: od tradičného Morena cez Marmuriena alebo Marmariena na Liptove až po Barborenu na Spiši. Tento zvyk vznikol na základe predstáv našich predkov, že zimu treba premôcť. Táto túžba sa spájala s prebúdzaním prírody. Morena symbolizovala zlé vlastnosti zimy, choroby a rôzne neduhy, príznačné pre chladné obdobie. Vynášanie Moreny (14 dní pred Veľkou nocou) malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovuoživenie prírody.

Túto tradičnú ľudovú zvyklosť sme sa pokúsili oživiť aj my. V piatok,19.3., sme sa zišli pred školou, aby sme spoločne „vyniesli zimu z chotára“. Najskôr sme si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom sme sa za spevu všetkých detí pobrali k Váhu. V nesení Moreny sme sa spravodlivo striedali. Naše vinše a piesne sa niesli celou Ilavou. Mnohí nás pristavovali, mávali nám a tešili sa spolu s nami, že vláda zimy už končí a opäť sa k nám vrátia teplé a slnečné dni. Počasie nám prialo, akoby vedelo, že mráz a chlad konečne stráca svoju moc. Pri Váhu sme Morene poslednýkrát zaspievali, podľa textu piesne sme ju poliali olejom, zapálili a hodili čo najďalej od brehu. Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do Čierneho mora. Ešte dlho musela počuť náš spev, ktorým sme vyjadrovali svoju radosť nad tým, že spolu s ňou od nás odchádzajú aj studené sychravé dni. Teraz sme už pripravení na príchod jari a oslavu veľkonočných sviatkov / naše video /.

Predzvesťou Veľkej noci sú každoročné trhy ľudových remesiel.Aj tento rok nás v Dome kultúry v Ilave čakali voňavé medovníčky, barančeky, výrobky z prútia, dreva, či veľký výber kraslíc a keramiky. Mali sme možnosť obdivovať šikovné ruky majstrov ľudového remesla, či sami sa zapojiť do tvorivých dielní. Veď kto by si nechcel domov odniesť vlastnoručne vyrobený perník, či kraslicu? Zdobenie nám išlo od ruky, radosť bola na nás sa pozerať. Nepovšimnutá nezostala ani ochutnávka tradičných veľkonočných dobrôt.Rozvoniavali po celej sále, takže aj ten, čo nebol práve hladný, neodolal ich vábeniu. O tom, že veľkonočná kuchyňa bola naozaj bohatá, sa mohol presvedčiť každý, kto sem zavítal. Atmosféru blížiacich sa sviatkov umocňoval veselými melódiami ľudový súbor Laštek. Nakoľko sa tieto trhy stali už v Ilave tradíciou, verím, že aj budúci rok sa budú tešiť takej veľkej návštevnosti ako tento.



Čas letí a my sme sa prehupli v našom projekte "VÝPRAVY ZA VYBRANÝMI SLOVAMI" do druhej polovice. Prevažnú časť vybraných slov sme už spoznali, ale ešte stále máme čo objavovať. Na našich výpravách sme spoznali nielen veľa nových ľudí a vecí, ale najmä jeden druhého. Mnohokrát nás prekvapilo, čo všetko o sebe ešte nevieme. Aké choroby prekonal náš kamarát, ktoré jedlá má rád, o aké zvieratko sa doma stará, čo si želá, o čom sníva, s akými zlozvykmi bojuje, či z čoho má strach ... Ani vo sne by nás nenapadlo, že sa to dozvieme práve pri spoznávaní vybraných slov, z ktorých sme mali zo začiatku i strach - TWINNY č. 5 / obojaká spoluhláska s /. A tu je ďalšie číslo časopisu našich českých kamarátov, v ktorom sa zoznámili s vybranými slovami po obojakej spoluhláske m - ČESKÝ TWINNY č. 3.

marec 2010 - Mesiac knihy

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale aj s knihami. V tomto čase sa knihám a čítaniu venuje oveľa viac pozornosti, ako inokedy. Aby nebolo čítanie iba nepríjemnou povinnosťou, ale aj zábavou, pripravili sme pri tejto príležitosti pre deti niekoľko zaujímavých podujatí. Na úvod - ako navodenie tej správnej čitateľskej atmosféry - si každé dieťa malo priniesť svoju obľúbenú knihu a pripraviť krátke rozprávanie o nej. I keď prevládali rozprávkové knihy, našli sa i knihy bájok a encyklopédie. Veľkej obľube sa tešil najmä Smelý zajko a Smelý zajko v Afrike od Jozefa Cígera-Hronského, ktorého si vybrali až tri deti.

V objavovaní krás písaného slova sme pokračovali návštevou predajnej výstavy kníh, ktorá sa uskutočnila v Dome kultúry v Ilave. Knihy nás upútali nielen zaujímavými titulmi a pestrými ilustráciami, ale aj lákavými zľavami. Niektorí neváhali a využili túto príležitosť na zakúpenie nových kníh do svojej domácej knižnice.














Keďže už patríme k skúseným čitateľom, pripravili sme pre našich prváčikov akciu s názvom "Čítanie starších mladším".Doteraz chodili žiaci vyšších ročníkov čítať nám. Teraz sa už považujeme za lepších čitateľov, ktorí dokážu text prečítať nielen správne, ale aj pútavo a s primeranou intonáciou.Myslím, že sa nám podarilo prváčence nielen zaujať, ale aj udržať ich pozornosť po celú dobu čítania.















Na internetových stránkach sme sa dozvedeli, kto všetko sa podieľa na vzniku knihy. Boli sme prekvapení,koľko ľudí upravuje nielen text, ale aj vonkajšiu podobu knihy.Prvotný rukopis musí prejsť veľmi dlhú cestu, kým sa v podobe knihy dostane až k nám, čitateľom.

Novinkou medzi tohtoročnými "knižnými akciami" bolo vytvorenie návrhu na knižnú značku-EX LIBRIS. Musela spĺňať niekoľko základných podmienok. Jednou z nich bol menší formát a nápis Mestská knižnica Ilava. Najvydarenejšie z nich sme poslali do súťaže. Ak by sa nám podarilo s niektorým návrhom uspieť, bol by vyobrazený vo všetkých knihách, ktoré sú v mestskej knižnici. A keďže sú ich stovky, bol by to naozaj veľký úspech.















Aby každá z kníh, ktorú zoberieme do ruky, zostala aj naďalej ako nová, vypracovali sme spoločne niekoľko zásad, ktorými by sme sa mali pri čítaní riadiť. K najdôležitejším patrili: neohýbať rožky, nekrčiť strany, nechytať knihu so špinavými rukami, nejesť nad ňou, neklásť ju na mastné a znečistené miesta...














Veľmi zaujímavou akciou, bola súťaž o najmenšiu, najväčšiu, najnovšiu, najstaršiu, najtenšiu a najhrubšiu knihu. Najzákladnejšou podmienkou bolo to, že do súťaže sme mohli "prihlásiť" len knihy z našich domácich knižníc. Našťastie sme nemuseli všetky priniesť do školy, pretože naše školské aktovky sú aj bez nich dosť ťažké. Doma sme si odmerali ich základné rozmery, v škole sme si ich porovnali a priniesli ich len tie deti, ktoré mali doma "víťazov":
- najmenšia kniha mala rozmery 32mm x 25mm a jej majiteľom je Katka Janíková















- najväčšia kniha mala rozmery 57cm x 40cm a jej majiteľom je Klárka Palčeková




















- najnovšia kniha bola vydaná v roku 2010 a patrí Maťkovi Živčicovi




















- najstaršiu knihu má vo svojej knižnici Maruška Čierniková a je z roku 1903




















- najtenšia kniha má 6 strán a patrí Aďovi Staňovi




















- najhrubšia kniha má 2623 strán a vo svojej knižnici ju majú Maťko Škrátek aj Marek Tamajka














Pri rozprávaní o najobľúbenejšej knihe sme sa dozvedeli, že mnohí z nás si vyberajú knihu najmä podľa jej vonkajšieho obalu a ilustrácií v nej. Preto sme sa aj my pokúsili vytvoriť návrh na taký knižný obal, ktorý by bol svojím spracovaním a farebnosťou natoľko zaujímavý, že by po ňom siahlo každé dieťa.














Medzi marcové akcie venované knihám sme zaradili aj "čitateľskú štafetu". Podobne, ako si športovci v atletickej súťaži podávajú štafetový kolík, tak sme si i my podávali knihu Petra Gajdošíka ZVERINEC NA SIEDMOM POSCHODÍ.Čítali sme ju po odstavcoch a počas hodiny sme sa nejedenkrát prestriedali. Túto knihu sme si vybrali najmä preto, lebo nás onedlho čaká osobné stretnutie s jej autorom. Veľmi sa naň tešíme, pretože všetky texty v tejto knižke boli veľmi veselé, hravé a plné nečakaných situácií.





































Beseda spojená s autogramiádou splnila naše očakávania. Mnohí si z nej okrem podpisu v pamätníku odnášali aj niektorú z najnovších autorových kníh "Pavúčikove dobrodružstvá" alebo "Zvieratko pre Tadeáša". Verím, že sa pri ich čítaní nielen dobre pobavia, ale aj veľa dozvedia o živote a povahových vlastnostiach jednotlivých živočíchov.

marec 2010 - Deň vody

I keď "Deň vody" pripadá až na 22.marca, začali sme sa tejto téme venovať už od začiatku mesiaca. Motivovali nás k tomu informácie, ktoré sme si vyhľadali na internetových stránkach. Niektoré z nich boli naozaj odstrašujúce.Dozvedeli sme sa napríklad, že do riek a jazier sa denne vypúšťajú až 2 milióny ton odpadu. Omnoho viac nás však zarazilo, že i keď zemský povrch pokrýva z dvoch tretín voda, len 2,5% tvorí pitná voda. Nikdy sme si neuvedomili, že všetka voda, ktorú používame v našej domácnosti, je voda pitná. Áno, aj tá, ktorou splachujeme, aj tá, ktorou polievame kvety, aj tá, ktorou umývame dlážku... A keďže zásoby pitnej vody nie sú nevyčerpateľné, rozhodli sme sa, že sa pokúsime svoje okolie upozorniť na tento problém.
Na hodine slovenského jazyka sme vymýšľali výzvy k občanom, ktorými by sme ich prinútili zamyslieť sa nad tým, ako by oni mohli prispieť k tomu, aby nedochádzalo k zbytočnému plytvaniu pitnou vodou. Niektoré z nich boli naozaj veľavravné:
- Rieka nie je smetisko!
- Čistejšia voda = kvalitnejší život.
- Budeš mať čo piť aj zajtra?
- Myslite na ďalšie generácie!
- Voda nad zlato a pod.
Svoje výzvy sme napísali na plagát, ktorý sme na výtvarnej výchove umelecky dotvorili. Umiestnili sme ho vo vestibule školy a nezabudli sme pripojiť aj informácie z internetu, ktoré nikoho nemôžu nechať ľahostajným.



















Aby sme nezostali len pri slovách, pristúpili sme aj k činom. Nielen, že sme si začali oveľa viac všímať, či v našej triede netečie voda zbytočne, ale počas krúžku sme vyčistili aj neďalekú studničku. Keby sa k svojmu okoliu správali všetci takto / a nielen párkrát do roka /, sme si istí, že by sa zásoby pitnej vody nemíňali tak rýchlo, ako doteraz.




















Aj ďalšia naša aktivita sa niesla v duchu ochrany vody a vodných tokov. Spolu so žiakmi 3.A triedy sme sa zúčastnili exkurzie v Čističke odpadových vôd v Ilave.Celým areálom nás sprevádzal Ing. Porubčan, ktorý nám podrobne vysvetlil, ako sa z odpadovej vody stane opäť voda úžitková. Celá akcia bola o to zaujímavejšia, že všetky etapy čistenia sme mali možnosť vidieť na vlastné oči.


















Exkurzia nás upútala natoľko, že pod jej vplyvom sme na hodine čítania vytvorili niekoľko básní venovaných dôležitosti vody pre život na Zemi.

MYSLÍTE NA ZAJTRAJŠOK?
Čo by sa stalo vtedy, keby sa vodné toky premenili na špinavé stoky?
Utíchli by vtáci, vyschla zem, zahynuli raci, bol by to zlý sen.

ČO ZNAMENÁ KVAPKA VODY?
Život pre tisícky ľudí, pre zvery uprostred hory,
uschli by vetvy aj kôry, nebolo by vody v mori,
zostali by len kopy soli, umreli by všetky živé tvory.

VODA NAD ZLATO
Tam, kde zurčí vodička, tam je malá studnička.
Pri studničke ružička a v studničke rybička.
Tam, kde nie je vodička, zvädnutá je ružička,
nepláva v nej rybička, ani živá dušička.
/ kolektívna práca /

VODA
Voda, voda, vodička, zdravá ako rybička.
Chutná ako med, potrebuje ju celučičký svet.
Myslite aj na vodu, neničte nám prírodu!
Vodu pije každý rád, voda je náš kamarát.
/ Klárka Palčeková /