októbra 30, 2009

október 2009 - Halloween

Halloween bol pôvodne pohanský keltský sviatok konca leta, keď sa druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti, ktorý vládol zime. Dnešnú podobu získal tento sviatok až omnoho neskôr. Oslavuje sa najmä v USA, kde deti oblečené v kostýmoch navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Neodmysliteľnými rekvizitami Halloweenu sú vydlabané tekvice s tvárou a zvnútra osvetlené sviečkou či kahancom, v dome naťahané umelé pavučiny s pavúkmi, čierne mačky, sovy, netopiere, kostry a iné hororové predmety.
Na našej škole sa tento sviatok každoročne spája s karnevalom a súťažou „O najstrašidelnejšiu masku“. Medzi najpopulárnejšie kostýmy tohtoročného Halloweenu patrili upíri, biele pani, čarodejnice či kostlivci.
















Tradičnými znakmi Halloweenu sú predovšetkým tekvice. Špeciálne vyrezané a bohato zdobené lemovali telocvičňu a umocňovali tak pravú halloweenskú atmosféru, ktorá tu vládla. Napriek tomu, že konkurencia bola veľká, podarilo sa nám obhájiť prvenstvo z minulého školského roka. Obidve naše tekvice boli vyhlásené za najkrajšie a zároveň aj najstrašidelnejšie. Niet sa čo čudovať, sami musíte uznať, že takými naozaj sú.


















„Kedysi dávno žil cisár, ktorý sa viac staral o parádu ako o celé svoje kráľovstvo. Raz ho navštívili dvaja šibali, ktorí sa vydávali za tkáčov, čo vedia utkať najkrajšiu látku. Šaty z tejto látky budú neviditeľné pre každého, kto je hlúpy alebo nie je súci pre svoj úrad. Cisár chcel takéto šaty mať, aby rozoznal múdrych od hlúpych…“ Takto sa začala známa rozprávka Hansa Christiana Andersena CISÁROVÉ NOVÉ ŠATY, ktorú pozná snáď každý. Naštudovaná divadlom Clipperton však dostala úplne iný nádych. Z rozprávky, ktorá je výsmechom ľudskej márnomyseľnosti sa stal veselý príbeh plný humoru a nečakaných zvratov. Divadelné predstavenie pozostávajúce z troch hercov nás príjemne prekvapilo nielen vtipnými dialógmi, ale aj prepracovanými kostýmami a kulisami. Dobrá nálada, ktorú šírili okolo seba, bola snáď nákazlivá. Zostala v nás ešte dlho po skončení divadla a vrátila sa nám vždy, keď sme si na toto predstavenie spomenuli.






Žiadne komentáre: