október 2009 - Halloween

Halloween bol pôvodne pohanský keltský sviatok konca leta, keď sa druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti, ktorý vládol zime. Dnešnú podobu získal tento sviatok až omnoho neskôr. Oslavuje sa najmä v USA, kde deti oblečené v kostýmoch navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Neodmysliteľnými rekvizitami Halloweenu sú vydlabané tekvice s tvárou a zvnútra osvetlené sviečkou či kahancom, v dome naťahané umelé pavučiny s pavúkmi, čierne mačky, sovy, netopiere, kostry a iné hororové predmety.
Na našej škole sa tento sviatok každoročne spája s karnevalom a súťažou „O najstrašidelnejšiu masku“. Medzi najpopulárnejšie kostýmy tohtoročného Halloweenu patrili upíri, biele pani, čarodejnice či kostlivci.
















Tradičnými znakmi Halloweenu sú predovšetkým tekvice. Špeciálne vyrezané a bohato zdobené lemovali telocvičňu a umocňovali tak pravú halloweenskú atmosféru, ktorá tu vládla. Napriek tomu, že konkurencia bola veľká, podarilo sa nám obhájiť prvenstvo z minulého školského roka. Obidve naše tekvice boli vyhlásené za najkrajšie a zároveň aj najstrašidelnejšie. Niet sa čo čudovať, sami musíte uznať, že takými naozaj sú.


















„Kedysi dávno žil cisár, ktorý sa viac staral o parádu ako o celé svoje kráľovstvo. Raz ho navštívili dvaja šibali, ktorí sa vydávali za tkáčov, čo vedia utkať najkrajšiu látku. Šaty z tejto látky budú neviditeľné pre každého, kto je hlúpy alebo nie je súci pre svoj úrad. Cisár chcel takéto šaty mať, aby rozoznal múdrych od hlúpych…“ Takto sa začala známa rozprávka Hansa Christiana Andersena CISÁROVÉ NOVÉ ŠATY, ktorú pozná snáď každý. Naštudovaná divadlom Clipperton však dostala úplne iný nádych. Z rozprávky, ktorá je výsmechom ľudskej márnomyseľnosti sa stal veselý príbeh plný humoru a nečakaných zvratov. Divadelné predstavenie pozostávajúce z troch hercov nás príjemne prekvapilo nielen vtipnými dialógmi, ale aj prepracovanými kostýmami a kulisami. Dobrá nálada, ktorú šírili okolo seba, bola snáď nákazlivá. Zostala v nás ešte dlho po skončení divadla a vrátila sa nám vždy, keď sme si na toto predstavenie spomenuli.

október 2009-"Medzinárodný deň školských knižníc"

Aj v tomto školskom roku vyhlásila Slovenská pedagogická knižnica „ Súťaž o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“. Tento rok pripadla táto akcia na 26. októbra. Jej cieľom bolo zábavnými formami podporiť dobrý a trvalý vzťah ku knihe a čítaniu vôbec. Tohtoročnou témou bol „Veľký obraz – divadelné stvárnenie najzaujímavejšieho príbehu“.
Keďže nášmu veku sú najbližšie rozprávky a ich hrdinovia, rozhodli sme sa pre stvárnenie života a diela Pavla Dobšinského - známeho zberateľa a vydavateľa detských rozprávok. Dramatizácia príbehu sa začala narodením Pavla Dobšinského a príchodom troch sudičiek. Od nich dostal do vienka vlastnosti, vďaka ktorým získal dar reči a slova. Potom sa sudičky preniesli do roku 2009, aby sa presvedčili, či jeho rozprávky pozná aj súčasná generácia detí.
Úlohou žiakov 2.-4. ročníkov bolo zdramatizovať úryvok ľubovoľnej Dobšinského rozprávky. Krátku dramatizáciu potom predviedli na spoločnom stretnutí tried so sudičkami.

















Súčasťou tohto podujatia bol aj literárny karneval. Žiaci každej triedy boli tematicky oblečení podľa rozprávky, ktorú znázorňovali. Tak sme mohli na chodbe bez problémov stretnúť Janka Hraška, Valibuka, Zlatú priadku či húfy princezien.















My sme si vybrali rozprávku “Plavčík a Vratko“. Už od rána sme pobehovali v rozprávkových kostýmoch a netrpezlivo čakali, kedy budeme mať možnosť predviesť, čo sme si pripravili. Ukážka našej rozprávky bola o to pútavejšia, že jej dej jemne podfarbovala hra Barborky Bartekovej na flaute. O tom, že náš výstup sa nám vydaril, sme sa presvedčili okamžite, lebo všetci prítomní pohotovo rozoznali, o akú rozprávku ide. Aby žiaci ostatných tried dokázali, že danú rozprávku naozaj poznajú, museli nadviazať na predvedenú dramatizáciu a prerozprávať zvyšok rozprávky, príp.vymenovať ostatné postavy.


































Literárne dopoludnie pokračovalo kvízom, ktorý preveril vedomosti detí z oblasti literatúry. I keď mnohí nevedeli, kto je patrónom knihovníkov, mená detských spisovateľov poznali všetci. Rovnako bezchybne určili, ktoré z vydavateľstiev sa špecializuje na vydávanie kníh pre deti, či aké je druhé meno Pavla Dobšinského.






































Jednou z najatraktívnejších podporných aktivít tohto podujatia bola burza starších knižných titulov. Žiaci mali možnosť nielen predať, ale najmä zakúpiť si za symbolické ceny veľmi hodnotné knihy. Veď to, že niekto knižku už viackrát prečítal, vôbec neznižuje jej hodnotu. Pokiaľ sa k nej pôvodný majiteľ choval šetrne a s úctou, vyzerala ako nová. Výber bol natoľko pestrý, že mnohí banovali, že si nezobrali viac peňazí.















Aj keby sa nám nepodarilo v tejto súťaži zvíťaziť, táto zaujímavá akcia v nás zanechala veľmi príjemný pocit a poznanie,že „knihy sú naozaj ľuďom to, čo vtákom krídla“. Pomáhajú nám dozvedať sa nové veci o okolitom svete, porozumieť novým myšlienkam a pojmom. Kedykoľvek sa nám zachce, prenesú nás do ríše fantázie a kúziel. Vďaka nim dokážeme lepšie pochopiť nielen ľudí okolo seba, ale najmä samých seba.

október 2009

3. október bol deň ako stvorený na výlet. Slnkom zaliaty obzor a bezoblačná obloha boli už od rána prísľubom krásneho dňa. Neodolali sme tomuto volaniu a vyrazili sme. Cieľom našej cesty boli Čachtice, ktoré v poslednej dobe preslávil veľkofilm Juraja Jakubiska o Alžbete Báthoryovej. Navštívili sme miestne múzeum, kde sme si so zatajeným dychom vypočuli povesť o hradnej pani a ukrutnostiach, ktoré páchala na svojich poddaných. Pri pohľade na "železnú pannu", vďaka ktorej sa vraj mohla oddávať krvavým kúpeľom, nám tuhla krv v žilách. Chlapci poobdivovali historické zbrane, dievčatá zas dobové kostýmy a šperky. Súčasťou expozície boli aj archeologické nálezy pozostávajúce z mamutích kostí a klov.



















Ďalšia naša zastávka bola na hrade Beckov, ktorý podľa legendy nesie meno po dvornom bláznovi. Je jedným zo strážnych považských hradov, ktorý dokázal odolať nájazdom Tatárov i Turkov. Keďže v roku 1729 vyhorel, našli sme už len zlomky z jeho niekdajšej krásy. Napriek tomu bolo čo obdivovať. Z hradu je totiž nádherný výhľad na Považské Podolie, svahy Bielych a Malých Karpát i na Považský Inovec. V roku 1996 boli ruiny hradu spevnené a sprístupnené verejnosti. Dozvedeli sme sa však, že Beckov čaká omnoho rozsiahlejšia rekonštrukcia, ktorá znemožní prístup na tento hrad aj na niekoľko rokov. Takže sme to stihli v hodine dvanástej. Vďaka tejto rekonštrukcii však hrad získa opäť svoju dávnu tvár, ktorá nám bude po ďalšie desaťročia pripomínať bohatstvo a moc vtedajšieho panstva.




















Význam psov pri udržiavaní verejného poriadku je nenahraditeľný. Vzbudzujú rešpekt a páchatelia majú pred nimi oveľa väčší strach ako pred samotnými policajtmi. Vedia obrániť svojho pána, vyriešiť potýčku, vystopovať zlodeja a vyhľadať drogy i výbušniny. O tom, ako sa využívajú prirodzené zmysly najlepšieho priateľa človeka pre blaho nás všetkých, sme sa presvedčili 7.októbra pri ukážke výcviku policajných psov. Príslušníci Policajného zboru v Trenčíne nám názorne predviedli, ako sa využívajú služobné psy pri ochrane zdravia, života a majetku občanov.
Vynikajúco zdolali všetky disciplíny, v ktorých sa preverovala ich poslušnosť - obrana psovoda pred prepadnutím, zadržanie páchateľa so streľbou, vyhľadanie, vyštekanie, stráženie a doprovod páchateľa v objekte. Bola radosť ich sledovať. Napriek tomu, že pobehovali po areáli a zdalo sa, že nás nevnímajú, registrovali každú reakciu svojho pána. Odovzdane a okamžite počúvli každý jeho povel.
Za ukážkovou poslušnosťou takýchto policajných psov sa skrýva množstvo tvrdej dennodennej práce a lásky psovoda. Iste je každému jasné, že takéto zamestnanie môže vykonávať len človek, ktorému psy naozaj prirástli k srdcu.





















Slnečné jesenné počasie je nenávratne preč. Nastúpila jeseň so svojou horšou tvárou. Hmlistou, chladnou a veternou. A práve s ňou sa spájajú ochorenia dýchacích ciest a nastupuje chrípkové obdobie. Aby sme v takomto upršanom počasí posilnili našu imunitu, vyhlásili sme piatok / 16.10./ za "Deň jablka". Tento dátum je zároveň aj Svetovým dňom výživy, ktorý OSN vyhlásila v roku 1980.Žiaci 1.-4. ročníkov sa zapojili do akcie s názvom " Podeľ sa o jablko so svojím kamarátom".Ich úlohou bolo priniesť si do školy jabĺčko, ktoré im p. učiteľka rozdelila na štvrtiny. Tie si potom medzi sebou vymenili a tak dostali možnosť ochutnať aj iné odrody tohto chutného ovocia.
V triednej súťaži "O najzdravšiu desiatu" zvíťazila Klárka Palčeková, ktorej desiata mala bohaté zastúpenie nielen ovocia a zeleniny, ale aj celozrnných potravín a mliečnych výrobkov.V súvislosti s prevenciou pred chrípkovým ochorením bude aj celý budúci týždeň "Týždňom zdravej výživy". Zástupcovia žiackeho parlamentu budú každý deň kontrolovať a počítať kusy ovocia a zeleniny,ktoré si žiaci jednotlivých tried prinesú na desiatu. V závere týždňa bude určená víťazná trieda, ktorá bude odmenená.Cieľom tejto akcie je nielen zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny, ale najmä zdôraznenie významu zdravej výživy pre správny vývoj žiakov.



































Aby sme nemuseli chorobu "vyháňať" len antibiotikami, je dobré vyskúšať i alternatívnu liečbu. O tom, aké možnosti ponúka prírodná lekáreň, sme sa rozprávali s pani Mackovou, ktorá sa v bylinkách veľmi dobre vyzná. Už roky sa venuje zberu bylín a vďaka ich liečebným účinkom sa mnohým chorobám úspešne vyhýba.






















Aj v tomto školskom roku sme sa zapojili do tradičného zberu gaštanov.Našej triede sa podarilo nazbierať rovných 33kg . I keď to na umiestnenie nestačilo, pomohli sme lesným zvieratám, ktoré aj vďaka nám určite nebudú v zime trpieť hladom.
















Čo je to stres a ako ho prekonať - to bola jedna z tém prednášky p. Porubčanovej z CVČ v Ilave. Žiaci sa nenásilnou formou dozvedeli veľa nových vecí nielen o hygiene ducha, ale aj tela.