mája 24, 2010

máj 2010 - družobné stretnutie


27. - 30. mája sa uskutoční v rámci projektu " MEDZIKULTÚRNY DIALÓG A PROSPERITA ĽUDÍ V EURÓPE“ stretnutie štyroch partnerských štátov. Na pôde našej školy sa stretnú zástupcovia nielen Slovenskej a Českej republiky, ale aj Poľska a Maďarska. Počas štyroch dní si žiaci z Ilavy, Klimkovíc, Všechovíc, Mikolówa a Gyoru zmerajú svoje sily v rôznych športových disciplínach. Absolvujú tiež bohatý kultúrny program zameraný na bližšie spoznanie nášho mesta.
I keď sa my, ako tretiaci, ešte daných aktivít nezúčastníme, rozhodli sme sa, že si o krajinách, z ktorých naše partnerské školy pochádzajú, niečo nové naštudujeme.
Najzákladnejšie informácie o jednotlivých štátoch sme si vyhľadali na internetových stránkach a v encyklopédiách. Zistili sme nielen ako sa volajú ich hlavné mestá, ale i rozlohu, počet obyvateľov, označenie motorových vozidiel, tradičné národné jedlá, úradný jazyk, mená najznámejších predstaviteľov krajiny ... Pracovali sme vo dvojiciach a všetky zistené údaje sme si zapisovali do vopred pripravených tabuliek.















Všetko, čo sme zistili, sme využili na hodine matematiky. Porovnávali sme, ktorý zo štátov má najvyšší vrch, či najdlhšiu rieku, o koľko majú ostatné krajiny viac či menej obyvateľov ako Slovensko a podobne. Popri slovných úlohách zameraných na utvrdenie písomného sčítania a odčítania sme riešili aj logické úlohy a rébusy. Ťažkosti nám nerobili ani zadania z geometrie, kde sme počítali obvody štátnych zástav a premieňali jednotky dĺžky.















Na hodine slovenského jazyka sme v krátkych textoch o zaujímavostiach týchto krajín vyhľadávali a určovali slovné druhy, rozvíjali holé vety, dopĺňali vybrané slová, upravovali slovosled či tvorili rôzne vety podľa obsahu.















Na hudobnej výchove sme si vypočuli všetky štyri štátne hymny. Tú slovenskú sme si aj zaspievali. Skonštatovali sme, že najsmutnejšiu melódiu má hymna Maďarskej republiky. Jej slovám sme nerozumeli, pretože maďarčina je od slovenského jazyka veľmi odlišná. Hymna Poľskej republiky mala zas veselý, tanečný charakter. Keby to nebola štátna hymna a nevyžadovala by si dôstojné spávanie a primeranú vážnosť, pokojne by sme si na jej melódiu vyskúšali niektorý z tanečných krokov, ktorý sme sa učili na telesnej výchove. I keď sme si veľmi pomaly prečítali text poľskej hymny, rozumeli sme len niektorým slovám. Najzrozumiteľnejšia bola pre nás hymna Českej republiky. Melódiu chlapci okamžite spoznali vďaka pravidelnému sledovaniu hokejových zápasov a ani text nám nerobil žiadne ťažkosti.















O to viac sme sa zapotili na hodine vlastivedy. Prostredníctvom interaktívnej tabule sme si ukázali, kde ležia jednotlivé štáty, s ktorými krajinami susedia, či ich brehy obmýva more alebo nie, ako ďaleko sú od seba vzdialené ich hlavné mestá ... Následne sme sa pokúsili zaznačiť ich polohu do slepej mapy. Najlepšie sa nám darilo pri určovaní hlavných miest a štátnych zástav, ale pri priraďovaní štátnych znakov k názvom krajín sme len hádali. Potom sme zistili, že to nebolo vôbec ťažké, pretože farby, ktoré boli na zástavách, sa opakovali aj v štátnych znakoch.















Celé putovanie po družobných krajinách sme zakončili na hodine výtvarnej výchovy maľbou štátnych zástav. Niektorí pracovali v skupinách, iným bol bližší menší formát. Ale všetci žiaci sa zhodli na tom, že sa už nemôžu dočkať toho, kedy budú starší a budú sa aj oni môcť osobne stretnúť s deťmi z týchto krajín. Predsavzali si, že už teraz začnú trénovať, aby neskôr nerobili hanbu ani sebe, ani svojej škole.















Aj zadanie domácej úlohy tematicky súviselo s družobnými krajinami. Mali sme si prečítať krátky úryvok českej rozprávky MODRÁ NEMOC a pokúsiť sa ho po slovensky dokončiť. Niekomu sa darilo viac, niekomu menej, ale nakoniec vzniklo zopár zaujímavých príbehov, ktoré uverejníme v našom triednom časopise.

Žiadne komentáre: