február - marec 2009

Každoročne sa zapájame aj do celoslovenskej výtvarnej súťaže s názvom "Vesmír očami detí". Jej poslaním je podnietiť žiakov k poznávaniu vesmíru, aktivizovanie ich tvorivosti a fantázie. Myslím, že deti cieľ tejto súťaže pochopili a vytvorili niekoľko naozaj hodnotných diel, ktoré nám v súťaži určite nebudú robiť hanbu.

Žiaci zachytili našu Zem ako na prvý pohľad krásnu, zdravú planétu s množstvom zelene, ale vo vnútri plnú odpadu a skládok, ktoré vznikli v dôsledku nešetrného správania sa človeka k prírode. Ich práca je zároveň aj výzvou, aby sa ľudia spamätali, lebo prírodné bohatstvo nie je nevyčerpateľné a takéto zaobchádzanie s ním môže viesť len k skaze a zániku samotnej planéty.

Téma odpadu a jeho opätovného využitia sa niesla aj ďalšou našou činnosťou / a to nielen na vyučovaní, ale i mimo neho /. Počas hodín slovenského jazyka sme sa pokúsili o krátke interview na túto tému. Najskôr sme sa porozprávali o tom, kto je to reportér, aká je náplň jeho práce, čo robí, ako vyzerá. Mnohí si spomenuli aj na mená známych reportérov z televízie. Vysvetlili sme si, že táto práca nespočíva v hľadaní senzácií, či v prenasledovaní ľudí. Je to seriózna práca, ktorej náplňou by malo byť získavanie pravdivých výpovedí ľudí k určitej téme.

Rozdelili sme sa do skupín a pokúsili sme sa zamyslieť nad tým, čo by malo byť cieľom našej reportáže. Rozhodli sme sa zmapovať názory ľudí na triedenie odpadu v Ilave. Každá skupina vymyslela niekoľko otázok, ktoré by bolo možné v našom interview použiť. Nakoľko sme chceli porovnať názory detí s názormi dospelých, museli sme tomu prispôsobiť aj naše otázky. Skôr, ako sme "vyrazili do terénu", vyskúšali sme si taký rozhovor jeden na druhom.

Museli sme uznať, že i keď práca reportéra vyzerá na prvý pohľad jednoducho, nie je tomu tak. Napriek tomu, že sme si otázky dopredu dôkladne pripravili, odpovede oslovených sme predpokladať nemohli. Nemálo dôležitá bola i otázka, ako prekonať hanblivosť a osloviť úplne neznámeho človeka.Preto sme si to najskôr vyskúšali na tých, ktorých denno-denne stretávame v priestoroch školy. A tak sa " našimi obeťami " stali pani sekretárka s pani ekonómkou, či teta upratovačka s pánom školníkom. Až potom sme sa odhodlali prekročiť brány školy a osloviť úplne cudzích ľudí. Musím uznať, že tento " reportérsky rýchlokurz " sa oplatil, lebo všetci oslovení boli ochotní s nami spolupracovať a podrobne nám odpovedali na naše otázky.

Ktovie, možno práve táto skúsenosť ovplyvní niektoré z týchto detí a stane redaktorom či reportérom niektorej známej televízie a jeho reportáže nás budú sprevádzať večer čo večer.

február 2009

Po úspešnom projekte „ PUTUJEME ROZPRÁVKAMI“ / 10.miesto v celoslovenskej súťaži / sme sa pustili v školskom roku 2008 / 2009 do realizácie ďalšieho. V rámci Etwinningu sme si tentokrát zvolili tému: „ ODPAD – PROBLÉM SÚČASNOSTI OČAMI DETÍ“.

Jeho cieľom je upriamiť pozornosť žiakov na problematiku komunálneho odpadu, jeho triedenie a následné zhodnocovanie. Zmapovať danú problematiku v mieste sídla školy, zistené skutočnosti porovnať s partnerskou školou. Prostredníctvom zážitkového učenia odstrániť nesprávne návyky a formy správania sa vo vzťahu k odpadu a životnému prostrediu ako celku.
Predpokladáme, že zvolená téma žiakov zaujme a pri realizácii tohto projektu sa bude zároveň i formovať ich vzťah k životnému prostrediu. Dúfame, že sa nám prostredníctvom naplánovaných aktivít podarí odstrániť nezodpovedné konanie niektorých jednotlivcov a že získané informácie a návyky prenesú aj do svojich rodín. Veríme, že v závere projektu nájdeme spoločne odpoveď na otázky nielen ako, ale aj prečo triediť odpad.

a / najskôr sme zmapovali situáciu v meste, lokalizovali nádoby na separovaný zber, zberné dvory, podniky na spracovanie odpadu

b / zaviedli sme triedenie odpadu na našej škole, vytvorili sme si vlastné zberné nádoby na papier, skontaktovali sme sa s firmou EKOPAKY Šurany, zapojili sme sa do zberu viacvrstvových nápojových obalov

c /zúčastnili sme sa besedy s pracovníkom ekologického združenia DUB

O tom, odkiaľ pochádza papier, na čo slúžia stromy a ako by vyzeral život na Zemi bez kyslíka, nám prišiel porozprávať pán Malenčík, pracovník združenia Dub z Dubnice nad Váhom. Podrobné informácie o správnom triedení odpadu, jeho spracovaní a opätovnom využití nám sprostredkoval na besede s názvom „ STOP SKLÁDKAM“.
Svoje rozprávanie spestril nielen príkladmi nesprávneho nakladania s odpadmi z najbližšieho okolia, ale aj množstvom zaujímavostí. Dozvedeli sme sa napríklad, že igelitové vrecká sa vyrábajú z ropy, že najbližšou skládkou je „Luštek“ v Dubnici nad Váhom i to, že spaľovne zvyšujú výskyt rakovinových ochorení. Veľmi nás upútal príbeh o mimozemšťanovi Enwinovi, ktorý prišiel na Zem objavovať jej poklady. Krátka videoprezentácia obsahovala nielen texty o triedení a spracovaní druhotných surovín, ale aj kreslenú animáciu a hru, v ktorej si žiaci mohli overiť množstvo a kvalitu vedomostí o separácii odpadov.
Veríme, že vďaka takýmto kvalitným akciám heslá ako: „MINIMALIZUJ ODPAD! UPREDNOSTŇUJ VRATNÉ OBALY! SEPARUJ ODPAD! MYSLI NA GENERÁCIE, KTORÉ PRÍDU PO NÁS!“, nebudú pre nás len frázami, ale prebudia v nás potrebu chrániť poklady našej planéty, ktorých zásoby nebezpečne ubúdajú.

d / multimediálne spracovanie témy

Pod vplyvom najnovších informácií o odpadoch sme sa pokúsili o spracovanie tejto témy netradičným spôsobom. Na hodinách slovenského jazyka sme vytvorili krátky príbeh a doplnili ho sériou vlastnoručne nafotených fotografií. Jednotlivé výjavy sme zoradili chronologicky a včlenili do krátkej prezentácie spracovanej v PowerPointe s názvom „PÚŤ OBALU ZO ŽUVAČKY“.
Samotnému fotografovaniu predchádzala súťaž o najkrajší obal a najvhodnejší názov žuvačky. Z viacerých originálnych nápadov vyhral návrh Marušky Čiernikovej.

Následne sme sa pokúsili o dramatizáciu príbehu.

Obe práce sme prihlásili do 56.ročníka medzinárodnej súťaže „ EURÓPA V ŠKOLE“ organizovaného v krajinách Európy. Jej tohtoročná téma : „ Chceme pomáhať ľuďom aj prírode“, veľmi úzko korešponduje s cieľom a zameraním nášho projektu. Podarilo sa nám získať 1. miesto, ktoré nám zabezpečilo postup do celoslovenského kola.

e /vypracovali sme dotazník mapujúci postoj rodičov k separovaniu odpadu

Spomedzi 200 oslovených rodičov s nami spolupracovalo 189, za čo im dodatočne patrí naša
vďaka. Zistené skutočnosti sme percentuálne vyhodnotili a prehľadne graficky spracovali. Sú uverejnené na webovej stránke našej školy http://www.zsmedilava.edu.sk/ / projekt e-twinning /.

f / skontaktovali sme sa s predstaviteľmi mesta

Podrobné informácie o vytriedenom množstve odpadu za posledných päť rokov sme získali od pani Nýblovej, pracovníčky Technických služieb mesta Ilava. Na osobnom stretnutí so žiakmi musela čeliť mnohým zvedavým otázkam, na ktoré ochotne a s prehľadom odpovedala. Poskytla nám nielen štatistiky firmy za posledné roky, ale zároveň nám umožnila lepšie pochopiť dôležitosť bezchybného fungovania vývozu všetkých zložiek separovaného odpadu.
Informácie o celoročných výdavkoch za odvoz a vývoz odpadu nám poskytla pani Šoltýsová, pracovníčka Mestského úradu Ilava. Štatistiky, s ktorými nás oboznámila, obsahovali nielen hlásenia o poplatkoch Technickým službám mesta Ilava, ale i zoznam firiem zabezpečujúcich odvoz a spracovanie jednotlivých zložiek odpadu.