marca 22, 2011

marec 2011 - Deň vody

Aj keď je voda najrozšírenejšou látkou na Zemi, jej zásoby nie sú nevyčerpateľné. Preto je nutné udržiavať ich a podľa možností zveľaďovať.V dnešnej dobe zvlášť platia slová: "Ak ma budeš mať v úcte, vážiť si ma a chrániť, budeš žiť. Ak sa so mnou rozídeš, zomrieš." Nesmieme zabudnúť, že voda má nezastupiteľné miesto v našom živote. Musíme stále poznávať jej cenu, lebo až ju raz naozaj spoznáme, môže byť už neskoro.
Tohtoročný SVETOVÝ DEŇ VODY bol opäť zameraný na pripomenutie dôležitosti vody nielen v našom živote, ale aj v živote celej našej planéty.Keďže tento problém je čoraz dôležitejší, oboznámili sme sa s niektorými aktuálnymi údajmi. Prostredníctvom riešenia slovných úloh sme zistili, koľko vody ušetríme, keď uprednostníme sprchovanie pred kúpaním, koľko ton komunálneho odpadu končí denne vo vodných tokoch, či aké množstvo vody dokáže znečistiť unikajúca ropa.















Aby vodné zdroje zostali zachované aj pre ďalšie generácie, postavili sme si z kociek maketu čističky odpadových vôd.Keďže sme v minulom školskom roku boli na exkurzii v jednej z nich, konštrukcia tohto zariadenia nám nerobila žiadne problémy. Spomenuli sme si na prívodný kanál, ktorým do čističky priteká znečistená odpadová voda, na niekoľko nádrží,v ktorých sa zachytávajú hrubé nečistoty, ale aj na ďalšie etapy čistenia. Plány stavieb, ktoré sme si zakreslili do štvorcovej siete,nám po vzájomnej výmene slúžili ako návod na postavenie ďalších typov čističiek.















Svoje všeobecné znalosti o vode sme si otestovali v interaktívnom kvíze.















Nasledujúca úloha preverila naše hudobné znalosti. V krátkych ukážkach prevažne ľudových piesní boli vynechané slová, ktoré mali niečo spoločné s vodou. Našou úlohou bolo doplniť ich v správnom tvare do prázdnych medzier.I keď sme si nespomenuli hneď, kde nemá sedávať holka modrooká, či čo to kvapká z brezového dreva, spomenuté piesne nám aspoň urobili dobrú náladu a navodili tú správnu atmosféru.
















Či Slovensko dobre poznáme sme si vyskúšali na slepej mape, v ktorej sme mali vyznačiť najväčšie slovenské rieky a vodné nádrže.















Najzaujímavejšou časťou dňa bol však pokus, na ktorý sme si mali priniesť vzorky vody z potoka, ktorý tečie v blízkosti nášho bydliska. Porovnávali sme ich hneď niekoľko, pretože do našej triedy chodia deti nielen z Ilavy, ale aj z Košece, Nozdrovíc, Bohuníc, Hornej Poruby a Dubnice nad Váhom. Z každej vzorky sme kvapli kvapkátkom na sklíčko mikroskopu a zakresľovali sme jej zväčšený obraz.Následne sme si vzorky v skupinách vymenili a porovnali.
















Všetky svoje vedomosti o vode sme zúročili pri tvorbe textov a básní.Témou bol život rýb žijúcich v čistých a znečistených vodách:

"V špine, v bahne zle je žiť, pomôžte mi, chcem prežiť!
Čistá voda - o nej snívam, pred odpadom sa tu skrývam.
Na hladine olej pláva, potôčik mi znečistieva.
Zomrieť môžem každú chvíľu,po čistej vode ani chýru.
Pomôžte mi, zahyniem, v kalnej vode neprežijem!
Na dne sklené črepy ležia,gumy, plasty, odpady,
kyslíku mám nedostatok, zhyniem, kto mi poradí?
Špinavá je vodička, plače každá rybička.
Na hladine olej pláva, to je veru strašná správa.
Nemám rada špinu, ropu ani hlinu.
Sklené črepy, konzervičky, porežú mi aj plutvičky.
Dusím sa a volám pomoc, zachráň ma,veď máš veľkú moc!
Špinavé mám šupiny, zapadla som do hliny.

"Ja som malá rybička, v čistom toku plávam,
volajú ma Evička,dobre sa tu mávam.
Potrava mi nechýba, priezračná je hladina.
Žijem tu už dlhú dobu, s priateľmi sme stále spolu.
Všetky rybky šťastné sú, kyslíka sa nadýchnu.
Priezračná je hladina, slniečko nás ohrieva.















Vyvrcholením celého dňa bola stavba jednoduchej čističky odpadových vôd. Za pomoci plastovej fľaše s odrezaným dnom, filtračného papiera, štrku a piesku sa ná podarilo znečistenú vodu zbaviť hrubých nečistôt.Na úplné dočistenie sme použili práškový chlór, ktorý sme nasypali do prečistenej vody.
















Výsledky všetkých aktivít sme zhrnuli do spoločnej výtvarnej práce s názvom TOKY NIE SÚ STOKY!





















Na záver sme si zasúťažili v skladaní puzzle znázorňujúcom kolobeh vody v prírode.

marca 06, 2011

marec 2011


Putovanie po Slovensku je nielen zaujímavé, ale aj poučné. Zistili sme, že najmenším zo všetkých krajov Slovenska je Trnavský kraj, ktorý však za ostatnými v ničom nezaostáva. Patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva a jeho krajské mesto Trnava právom nazývajú slovenským Rímom. Nebolo ľahké nájsť SEDEM DIVOV TRNAVSKÉHO KRAJA, pretože tento región je na miesta, ktoré sa oplatí navštíviť, veľmi bohatý.





K stredne veľkým krajom Slovenska patrí Nitriansky kraj. Rozlohou je na piatom a počtom obyvateľov na treťom mieste,hneď po Košickom a Prešovskom kraji. Špecifikom tohto kraja je jeho najväčší podiel obyvateľov maďarskej národnosti. Nitriansky kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám SR.Jeho južné oblasti sú bohaté na výskyt vodných a termálnych prameňov.Prírodné i kultúrne bohatstvo tohto regiónu sme zhrnuli do ďalšieho celku s názvom SEDEM DIVOV NITRIANSKEHO KRAJA.



Po niekoľkých mesiacoch spolupráce na spoločnom projekte sme sa konečne mohli vďaka skypu "naživo" počuť aj vidieť. Keď sme vychytali všetky technické prekážky, nič nám nebránilo v tom, aby sme sa mohli on-line porozprávať s našimi českými kamarátmi. Vzrušenie bolo cítiť v triede už od rána, všetci sme boli nedočkaví a plní očakávania. Spojenie sa nám podarilo nadviazať na prvýkrát. Zhodou okolností aj u našich partnerov bola práve hodina výtvarnej výchovy, tak sme sa mohli vzájomne oboznámiť s tým, čo zaujímavé sa chystáme robiť.Kým v mnichovickej škole sa žiaci snažili výtvarne spracovať štáty susediace s Českou republikou, my sme sa zas venovali Ilave. Pomocou kombinovanej techniky sme v kolektívnej práci znázornili dominantu nášho mesta- Ilavskú väznicu. Po skončení práce sme sa opäť spojili a vzájomne si odprezentovali naše práce. Táto forma spolupráce sa nám zapáčila natoľko, že v nej budeme určite pokračovať. Už teraz sa tešíme, čo nového sa dozvieme nabudúce.