januára 17, 2010

január 2010 - Ako sa rodia rytieri

„V stredoveku chlapci z urodzených rodín vstupovali vo veku 7 rokov ako pážatá do služieb niektorého vladára či rytiera, kde sa do 14 rokov učili posluhovať a spoločensky správať. V štrnástich rokoch získali právo nosiť meč a stali sa zbrojnošmi. Boli v službách rytierov, nosili im zobrať, starali sa o kone, učili sa jazdiť na koni, narábať so zbraňou, zápasiť a poľovať. Potom ich slávnostne pasovali za rytierov. Takto bol pripravení biť sa za kráľa, byť galantní k ženám a pobožne sa chovať v kostole. Obsahom ich vzdelania bolo osvojenie si "siedmich rytierskych cností" a to: jazda na koni, plávanie, streľba, zápasy, lov, šachová hra a písanie veršov.“
My sme si týchto 7 rytierskych cností trošku upravili a v súvislosti s naším projektom o vybraných slovách sme o titul rytiera zabojovali v týchto disciplínach:

1.rýchle postavenie tangramu / bystrosť - M /


















2.presné rysovanie / presnosť - M /
















3.hľadanie zvierat ukrytých v osemsmerovke / trpezlivosť - SJL /
















4.dokončenie úryvku rozprávky / tvorivosť – Č /
5.tvorba rýmov na vybrané slová / vynaliezavosť - Č /
6.priradenie obrysu zvieraťa k správnemu názvu a jeho pomenovanie anglickým výrazom / pozornosť- AJ /

















7.navrhnutie a vyrytie rytierskej pečate do plastelínovej doštičky / zručnosť- PV /

















Za každú splnenú úlohu sme získali na svoju rytiersku listinu jeden erb.














Kto ich mal na konci dňa 7, mohol byť pasovaný za rytiera / pozri si náš album /.

januára 12, 2010

január 2010

Po Vianociach sme dostali hneď dva darčeky. Prvý v podobe certifikátu kvality za projekt o vybraných slovách, na ktorý sme mimoriadne pyšní. Druhý zas v podobe ďalšieho čísla nášho triedneho časopisu. TWINNY č. 3 je rovnako zaujímavý ako jeho dve predchádzajúce čísla. Radi si ho prečítajú nielen tí, ktorí sa podieľali na jeho vzniku, ale aj rodičia, starí rodičia, či susedia. Málokomu sa chce uveriť, že 8-9 ročné deti sú také šikovné, aby samy tvorili články, pracovali s počítačom, vyhľadávali informácie na internetových stránkach... Práca redaktorov nás mimoriadne baví a už teraz rozmýšľame nad tým, ako by sa dala ďalšia skupina vybraných slov spracovať čo najpútavejšie.
O tom, že ani naši českí kamaráti nazaháľajú, svedčí ďalšie číslo ich časopisu - ČESKÝ TWINNY č.2


20. januára sme navštívili Bábkové divadlo v Žiline. Inscenácia s názvom „POM – POM“ vznikla podľa populárnych rozprávok Istvána Csukása, ktoré majú aj svoju televíznu podobu. Pom - Pom bolo strapaté čudo, ktoré sedelo celý deň v parku a čakalo na svoju kamarátku Babuľu. Spríjemňovalo jej totiž cestu do školy. Každé ráno jej rozprávalo rozprávky. K jeho najobľúbenejším patril príbeh o Artúrovi Buchtovi - veľkom a obéznom vtákovi, ktorý miloval čokoládu. Vďaka svojej nadváhe však nemohol odletieť do Afriky. No i napriek tomu sa tam vybral a na svojej ceste zažil napínavé dobrodružstvá. Divadielko nás zaujalo nielen krásnou farebnou scénou, ale najmä vtipnými dialógmi, ktoré rozosmiali veľkých i malých.










Po skončení predstavenia sme sa boli pozrieť v Rajeckej Lesnej na Slovenský betlehem. Dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc zobrazuje dejiny slovenského národa. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, zabávajú. Dielo je dlhé 8,5m, široké 2,5m a vysoké 3m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých je polovica aj pohyblivých. Slovenský Betlehem je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka. Každý, kto sem zavíta, bude týmto dielom očarený .



















28. januára sme sa stretli so súčasným spisovateľom slovenskej poézie a prózy pre deti a mládež, Jánom Pochaničom. Nedávno pokrstil cestovinovou abecedou svoje rozprávkové CD s názvom „Abeceda na diskotéke“. Okrem toho, že pochádza zo Sobraniec a má dvoch synov, sme sa dozvedeli, že veľmi rád maľuje. Stretnutie s ním bolo naozaj netradičné. Ničím nepripomínalo klasickú besedu. Veď ktorý spisovateľ vám na besede dá ochutnať ocot , či sa vyzuje, aby ukázal, že má deravé ponožky? V takých vraj chodí najradšej, lebo aj palec chce vidieť a potrebuje „okno“. Rovnako veselé ako spisovateľove rozprávanie, boli aj jeho rozprávky, ktoré sme si vypočuli na CD. Prekvapilo nás, že popri písaní stíha aj prednášať na vysokej škole a dokonca aj učiť štvrtákov na základnej škole. Dúfame, že sa niektoré z jeho textov dostanú aj do našich čítaniek. Určite by boli spestrením každej hodiny.