
S pribúdajúcimi slnečnými lúčmi čoraz viac myslíme na prázdniny a voľné chvíle, ktorých sa už nevieme dočkať. Jednou z možností, ako príjemne stráviť tento čas, je vyraziť si na výlet, či k vode. A keďže sme počas tohtoročného triedneho projektu „Slovensko ako na dlani“ zistili, že za krásami nemusíme cestovať ďaleko, rozhodli sme sa zmapovať, aké možnosti ponúka východné Slovensko. Túto oblasť sme si vybrali preto, že je od nás najvzdialenejšia a málokto z nás mal možnosť na vlastné oči vidieť zaujímavosti tohto regiónu.
Začali sme hneď od rána. Na hodine matematiky sme z kociek stavali Spišský hrad, o ktorom sme sa dozvedeli, že má rozlohu 41 000 m². Na jeho zmenšený model sme použili presne 41 kociek, aby sme si aspoň približne vedeli predstaviť, o akú plochu ide. Každá skupina zakreslila svoju stavbu do štvorcovej siete. Na porovnanie sme sa pokúsili z rovnakého počtu kociek postaviť i obvodové múry tohto hradu, kde sme však zistili, že to nie je možné, pretože obsah a obvod sú dva rozdielne pojmy. Následne sme si nákresy vymenili, aby mohla iná skupina skontrolovať, či sme postupovali správne.
Keďže Spišský hrad je najväčším hradom v strednej Európe, venovali sme sa tejto jedinečnej stavbe aj na hodine slovenského jazyka. V krátkom texte o tejto dominante Spiša sme si zopakovali nielen slovné druhy a gramatické kategórie, ale aj písanie i/í, y/ý po obojakých spoluhláskach. V ďalšej časti hodiny sme vyhľadávali na interaktívnej tabuli vlastné podstatné mená, určovali druhy viet podľa obsahu, či tvorili z holých viet vety rozvité...
V poznávaní hradov a zámkov sme pokračovali aj na čítaní, kde sme sa oboznámili s inými historickými stavbami, ktoré ležia na východnom Slovensku. Príbehy o nich boli písané tak pútavo, že nám bolo až ľúto, že sme v tej dobe ešte neboli na svete.
V závere hodiny sme sa pohrali s vetami, v ktorých boli ukryté zemepisné názvy. Pri ich vyhľadávaní sme sa mohli poradiť vo dvojici.
Na prvom stanovišti sme sa oboznámili s historickými názvami, ktoré sa používali v dobe, keď boli mnohé zo spomínaných hradov postavené. Nie každý vedel, čo je to dereš, bojovnica, šiator, vakácie, grifeľ či pastorkyňa. Našťastie sme si mohli vybrať z troch možností.



Najviac sme sa zapotili pri ďalšej úlohe, kde sme mali zisťovať názvy menej známych hradov východného Slovenska, ktoré boli rozvešané po celej lúke. Nebolo by na tom nič ťažké, keby papier, na ktorý sme všetko zapisovali, nemusel zostať na štarte. Takto sme museli bežať ku každému hradu zvlášť, zapamätať si jeho názov a po dobehnutí ho zapísať na herný plán. Často sa však stalo, že po návrate na štart sme názov zabudli, tak sme sa museli vrátiť a opätovne ho zistiť. Plnenie úlohy nám sťažovalo aj to, že z mnohých hradov zostali už len zrúcaniny, ktoré si boli veľmi podobné.





Návrat do školy sprevádzala nielen dobrá nálada, ale aj prísľub ďalšej zábavy. Všetci sme s napätím očakávali, ako bude prebiehať sľúbená nočná hra. Aj tá sa niesla v duchu hradov a zámkov, na ktorých od nepamäti prebývajú duchovia a strašia všetkých návštevníkov. Našou úlohou bolo po tme hľadať papierové sovy, hradné myši, či kľúče od hradnej brány. Na cestu sme si mohli zobrať jedného kamaráta a baterku. Aby sme to nemali také ľahké, na poschodí boli dve strašidlá, ktoré nám hľadanie sťažovali. Strachu sme sa nezbavili ani vtedy, keď sme sa dozvedeli, že sú to dve deviatačky za strašidlá len preoblečené. Školou sa ozývalo jačanie, zavýjanie, krik a búchanie dverí.
Strašidelná atmosféra nás neopustila ani pri sledovaní animovanej rozprávky s názvom V TOM DOME STRAŠÍ. Kreslené príšery mali pri premietaní na interaktívnej tabuli rozmer jedného metra a aj hrozivá hudba nás nútila častejšie pozerať ku dverám, či tam na nás niečo nečíha.